chaoticke myslienky

butterfly effect je fraza, ktoru ste uz vsetci prinajmensom niekedy niekde poculi
pre tych co nemaju potuchy, o co sa jedna - jednoducho princip motylieho efektu sa pouziva na oznacenie toho, ze na prvy pohlad absolutne bezvyznamna udalost(jedno mavnutie motylieho kridla, co moze sposobit mierne klimaticke zmeny) moze viest k vzniku udalosti neporovnatelne vacsieho vyznamu(mala klimaticka zmena moze ovplyvnit vznik tornada), proste nehorazna brutalita...

uz len ta predstava, ze napr. obycajnym mrknutim mojho ocneho viecka by som dokazal znicit, pripadne zachranit;) tento "hnusny skazeny drogami preplneny svet", je dost zaujimava(pozn. pre niektorych neosvietenych: bez drog sa zit neda, su sucastou nasho zivota, nemam na mysli zrovna kokain, heroin, pernik a v neposlednom rade travu(som nedavno videl v telke v nejakom filme alebo seriali, ze sa tam nejaky chalan raz nahulil a hned ho zobrazili akoze uz je totalne v riti fetak skonci na ulici pod mostom:O, atd. :), kazdy mame svoju/e drogu/y, mozu byt prinajmensom take navykove a mozno aj daleko nebezpecnejsie ako nejaky pernik, pozn.: toto nie je navadzanie k tomu aby sa z vas stali sfetovane trosky, sice niektori uz nimi mozno aj tak sme/ste;)

ked si tak vezmem priklad z historie: taky Hitler bojoval ako pesiak v prvej svetovej vojne, zevraj uz vtedy to bol uplny fanatik, no a keby ho vtedy niekto zapichol? alebo sa napriklad mohlo stat, ze ho len o par milimetrov minula gulka z pusky nejakeho spojeneckeho vojaka, za co mohla jedna malicka odchylka, to ze ten blbec proste nevedel strielat a nespocetne mnozstvo "malych" detailov, sposobenych napriklad tym, ze sa niekto zle vyspal(to pre niekoho nie je malickost a niekto tak spava pravidelne;) a tak...
co by bolo potom? bola by druha svetova? mozno by zacala trochu neskor, vyhrali by fasisti, este stale by tu vladli komanci, mozno by bol svet uplne zniceny alebo "len" spustoseny a dnes by sme zili v postapokalyptickom svete s nedostatkom vody a zradla...
boli by sme tu prave my? svet by mohol vyzerat uplne odlisne...
neda mi nespomenut, co som niekde cital v spojeni s touto teoriou o tom, ze sa vedci dohadovali o moznosti aby sa niekto pri cestovani spat v case mohol vratit do rovnakej pritomnosti(tym padom vlastne do buducnosti), kedze by sa ocitol v minulosti a uz len jeho pritomnostou v nej by zmenil buducnost...
fakt by sa teda mohli zaoberat niecim skutocne dolezitym(ako napr. preco je pomaranc oranzovy)...

z vlastnej skusenosti by som uviedol priklad: pred mesiacom som prisiel neskor na telesnu a este som chvilu cakal v satni, aby som sa nemusel zucastnit rozcvicky(dva tyzdne pred tym som sa totiz prvy krat pred futbalom rozcvicoval a natiahol som si pri tom stehenny sval, čo nebolo nič hrozne, len som po tom este dve hodiny behal za loptou, co zrejme nebol najlepsi napad:), a ked som zisiel zo satne do telocvicne, profak mi oznamil, ze za odmenu pojdem na FTVS po mantinely na floorbal(nechapem preco si pre ne nemohli ist floorbalisti sami) spolocne este s nejakymi dalsimi po mne prislimi obetami... taka jazda na korbe nakladneho auta, este po nasich cestach fakt stoji za to, to bola este vsetko zabava... na telesnu som sa vratil asi patnast minut pred koncom a prislo osudove rozhodnutie, ze ci sa mi oplati si este zahrat, tak som si isiel zahrat az som dohral s vyvratenymi(vyklbenymi) prstami na pravej nohe, co malo za nasledok, ze nasledujuce tri tyzdne som bez barli nemohol chodit, ale kto vie? mozno mi to zachranilo zivot...

hadam som tymto nikomu nesposobil ujmu na zdravi;) a snad som sa niekde nepomylil, aby sa niekto pri citani nepohorsil a nahodou tak nezmenil buducnost v horsiu alternativu...

cas

ako by som asi tak zacal(v hlave mam toho tolko, ze neviem co skor), ved ked nieco zabudnem, snad to sem niekedy napisem...
uz si ani nepamatam kedy som sa v piatok zobudil a vlastne ani nic z toho, co sa dialo pred tym ako som sa dostal k pocitacu, teraz mi to pripada ako keby som v ten den bdel iba ked som sedel v kresle za monitorom, ale vzhladom na to, ze z ostatnych predchadzujucich dni si pamatam aj cas straveny mimo pc, zrejme to este so mnou nie je az take hrozne, ale o to mi momentalne nejde...
zrejme z nedostatku sebauspokojenia z mojej 'grafickej tvorby' som sa v ten den pochvalil so svojim vytvorom jednej osobe, ta reagovala zadostiucinujuc(co je toto vobec za slovo?) a chcela vediet, ci by som nieco take dokazal spravit aj s jej fotografiou, vzbudeny zaujem mal zrejme na svedomi to, ze tento weekend som skoro cely prebdel...
zmieneny zaujem a dlhotrvajuce prehladavanie stranky s nespocetnym mnozstvom grafickych vytvorov ma naplnili inspiraciou a euforiou, ktoru po priblizne troch hodinach oslabil neuspech v 'zhmotneni' predstavy, ale skoncilo sa to neuspechom, uz na zaciatku som totizto vykrocil zlou cestou a to, co som nedokazal spravit za tych par hodin, som nakoniec spravil za par minut, ...i ked zijem v tejto rapidne dopredu sa zenucej dobe, ja sa zrejme nikam neponahlam, snad jedneho dna nezistim, ze sa tym o nieco pripravujem, ale momentalne fakt neviem, no nevedomost je fakt sladka...
po tejto skusenosti som mal asi dalsi vypadok, co je ale nepodstatne... zacal som od znova, nasiel novu inspiraciu a pustil sa do prace(zabudajuc na to, ze som mal na praci aj inymi formami hodnotenu pracu, časť z toho som postupne napravil, ale niečo som nechal tak, ale o tom až neskôr)... utrapami popreplietany cas od vecera az po neskoru noc som zavrsil tym, ze asi nedosiahnem presne to, co som chcel a uspokojil som sa s tym co mi moje moznosti, ale hlavne vedomosti a zrucnosti dovolili, nakoniec som bol spokojny a mozno aj viac ako by som bol pri dovrseni povodne zaumienenej myslienky...
v sobotu som sa zobudil a s radostou zistil, ze som doma sam... moje nedavne zranenie(s nim nastastie uz neaktualna znizena moznost pohybu), niekoho predstava, ze mam toho vela do skoli(je toho dost, ale tak kto by sa tym zatazoval), ale a hlavne v neposlednom rade skor zmienena inou formou hodnotena praca, mali za nasledok, ze som sa vyvliekol z navstevy vzdialenejsich prislusnikov nasej rodiny, i ked by som ich aj rad videl po dlhom case a mozno aj oni mna, ale tak nikoho z nas to nezabije a myslim, ze vsetci vedia ake byvaju rodinne vztahy, jednoducho sa mi nechcelo...
ked som si po obede sadol k pocitacu, natrafil som na prislusnu osobu a samozrejme hned vytiahol to, s myšlienkami na co spojenymi som zaspal a pre co som sa v ten den zobudil - odozva bola pekna, ale mimo to mi bolo prisudene aj to, co mojim dielom nebolo(nieco vo mne tym 'utrpelo'), to som samozrejme uviedol na spravnu mieru... stvrt dna som potom stravil niecim, co malo zasit trhlinu v mojom vnutri, co sa mi aj nakoniec podarilo...
na druhy den(tjst. nedela) som sa zobudil taktiez sam... moju ucelenost vsak narusila skutocnost, ze som sa este stale nerozhodol, co budem stvarat ako rocnikovy projekt, no ... a tak sa nazory za nazormi rozchadzali, moznost za moznostou sa stracala a cas po case sa kratil az som nakoniec dospel k rozhodnutiu, ktore mi vsak musia aj odsuhlasit(btw. tu javu som este stale nevidel)...
ostava uz len par hodin do rana, mam zvlastny pocit z tohoto posunu casu, mozno to je len tym ze v sobotu vecer som si nechtiac posunul hodiny na mobile az o dve hodiny spat, niekto nastavil na spravny cas len jedny hodiny v byte, ja som v nedelu pred obedom nastavil hodiny na vezi o hodinu do predu a potom som poobede nevedel kolko je vlastne hodin, co uz?...

skoro zabity den

...no konecne som to tu trochu skulturnil,
je uz sice cas, ale spat sa mi ist nejak nechce
...dnesny(v tomto momente uz vcerajsi) den zacal "fakt neobvykle", z perfektneho sna ma vytrhol neznamy hlas patriaci mojej matke, ze ci nemam skolu... sklamany, ze islo iba o sen, som si ledva spomenul aky je den, nuz na niektore otazky musime vediet reagovat aj ked nas niekto o polnoci zobudi a reakcia na danu otazku bola jednoznacna(nie), i ked som mal mat prednasku a nasledne cvika, na tej prednaske som este v zivote nebol, tak preco rusit taku krasnu tradiciu a spal som dalej
...potom som sa zobudil az tesne pred obedom, z ktoreho som moc nezjedol
...po smutnom uvedomeni si, ze este neviem aky rocnikovy projekt budem robit(ostava uz iba par dni na rozhodnutie), ze sa este musim zoznamit s javou, ktoru som este poriadne ani nespustil(midterm o dva tyzdne) a podobnych otravnych zalezitostiach som si vzal knihu francuzstiny, do ktorej som striedavo pozeral a zaspaval po dobu aspon troch hodin
...ked som sa konecne dostal k pocitacu, zacal som rozmyslat nad pozadim pre tento blog, po kratkom case sa mi v hlave zrodila predstava, tak som sa pustil do tvorivej cinnosti
...za sest hodin som stvoril naozaj impozantne pozadie, ale nakoniec som sa rozhodol, ze ostanem pri tom, co som mal uz po par minutach a aj napriek premarnenemu casu som spokojny, nuz maly krok vpred moze zabrat vela casu
...otuzeny uspesnou tvorivou cinnostou som sa rozhodol pokracovat v experimentoch, zabil som tak priblizne pat hodin
...po nespocetnych pokusoch o vytvorenie niecoho zaujimaveho sa mi nakoniec podarilo vytvorit fotozu do profilu(na tu som fakt hrdy)
...teraz by som uz mal ist skutocne spat, aby ma z tejto neskutocnej iluzie nevytrhol neznamy hlas, ci uz som nahodou nemal lezat v posteli a osud netreba moc pokusat, takze sa uz aj ja poberiem do rise sladkeho bezvedomia