cas

ako by som asi tak zacal(v hlave mam toho tolko, ze neviem co skor), ved ked nieco zabudnem, snad to sem niekedy napisem...
uz si ani nepamatam kedy som sa v piatok zobudil a vlastne ani nic z toho, co sa dialo pred tym ako som sa dostal k pocitacu, teraz mi to pripada ako keby som v ten den bdel iba ked som sedel v kresle za monitorom, ale vzhladom na to, ze z ostatnych predchadzujucich dni si pamatam aj cas straveny mimo pc, zrejme to este so mnou nie je az take hrozne, ale o to mi momentalne nejde...
zrejme z nedostatku sebauspokojenia z mojej 'grafickej tvorby' som sa v ten den pochvalil so svojim vytvorom jednej osobe, ta reagovala zadostiucinujuc(co je toto vobec za slovo?) a chcela vediet, ci by som nieco take dokazal spravit aj s jej fotografiou, vzbudeny zaujem mal zrejme na svedomi to, ze tento weekend som skoro cely prebdel...
zmieneny zaujem a dlhotrvajuce prehladavanie stranky s nespocetnym mnozstvom grafickych vytvorov ma naplnili inspiraciou a euforiou, ktoru po priblizne troch hodinach oslabil neuspech v 'zhmotneni' predstavy, ale skoncilo sa to neuspechom, uz na zaciatku som totizto vykrocil zlou cestou a to, co som nedokazal spravit za tych par hodin, som nakoniec spravil za par minut, ...i ked zijem v tejto rapidne dopredu sa zenucej dobe, ja sa zrejme nikam neponahlam, snad jedneho dna nezistim, ze sa tym o nieco pripravujem, ale momentalne fakt neviem, no nevedomost je fakt sladka...
po tejto skusenosti som mal asi dalsi vypadok, co je ale nepodstatne... zacal som od znova, nasiel novu inspiraciu a pustil sa do prace(zabudajuc na to, ze som mal na praci aj inymi formami hodnotenu pracu, časť z toho som postupne napravil, ale niečo som nechal tak, ale o tom až neskôr)... utrapami popreplietany cas od vecera az po neskoru noc som zavrsil tym, ze asi nedosiahnem presne to, co som chcel a uspokojil som sa s tym co mi moje moznosti, ale hlavne vedomosti a zrucnosti dovolili, nakoniec som bol spokojny a mozno aj viac ako by som bol pri dovrseni povodne zaumienenej myslienky...
v sobotu som sa zobudil a s radostou zistil, ze som doma sam... moje nedavne zranenie(s nim nastastie uz neaktualna znizena moznost pohybu), niekoho predstava, ze mam toho vela do skoli(je toho dost, ale tak kto by sa tym zatazoval), ale a hlavne v neposlednom rade skor zmienena inou formou hodnotena praca, mali za nasledok, ze som sa vyvliekol z navstevy vzdialenejsich prislusnikov nasej rodiny, i ked by som ich aj rad videl po dlhom case a mozno aj oni mna, ale tak nikoho z nas to nezabije a myslim, ze vsetci vedia ake byvaju rodinne vztahy, jednoducho sa mi nechcelo...
ked som si po obede sadol k pocitacu, natrafil som na prislusnu osobu a samozrejme hned vytiahol to, s myšlienkami na co spojenymi som zaspal a pre co som sa v ten den zobudil - odozva bola pekna, ale mimo to mi bolo prisudene aj to, co mojim dielom nebolo(nieco vo mne tym 'utrpelo'), to som samozrejme uviedol na spravnu mieru... stvrt dna som potom stravil niecim, co malo zasit trhlinu v mojom vnutri, co sa mi aj nakoniec podarilo...
na druhy den(tjst. nedela) som sa zobudil taktiez sam... moju ucelenost vsak narusila skutocnost, ze som sa este stale nerozhodol, co budem stvarat ako rocnikovy projekt, no ... a tak sa nazory za nazormi rozchadzali, moznost za moznostou sa stracala a cas po case sa kratil az som nakoniec dospel k rozhodnutiu, ktore mi vsak musia aj odsuhlasit(btw. tu javu som este stale nevidel)...
ostava uz len par hodin do rana, mam zvlastny pocit z tohoto posunu casu, mozno to je len tym ze v sobotu vecer som si nechtiac posunul hodiny na mobile az o dve hodiny spat, niekto nastavil na spravny cas len jedny hodiny v byte, ja som v nedelu pred obedom nastavil hodiny na vezi o hodinu do predu a potom som poobede nevedel kolko je vlastne hodin, co uz?...