piatok, apríla 13, 2007

proste pocit

ako keby bolo všetko zbytočné,
možno to súvisí s vyše deň
trvajúcou chuťou na niečo...
na čo neviem príjť

na čo mám chuť???
nech robím, čo robím,
tá chuť tu stále je...
neopísateľná

dnes som začal mať aj pocit
absolut nezmyselnosti všetkého,
žiadna depka ani blbá nálada,
jednoducho nič netrápi...

nie naj pocit som mal akurát včera v noci,
keď som si uvedomil,
akí sú na svete dementní ľudia,
ale tak s tým nič nespravím

ako som kráčal ulicou... prázdnou
pomaly zahĺbený v mysli...
ako som kráčal, opäť ulicou... plnou ľudí
skúmal som skoro každého pohľadom do očí

dnes sa ma niekto spýtal...
čo je pre teba najdôležitejšie?
myslím či objatie, či bozk,
či dotyk, pohladenie... alebo...

čo by som na to povedal?
na tom nezáleží...
ale na čom mi vlastne záleží...

nedeľa, apríla 01, 2007

tri dni

noc... tmavá... proste noc...
film... o čom vlastne je???...
asi ma ovplyvnil štvrtý comment...
a ja rozmýšlam nad skrytým významom...
tak už dosť!!! restart!!!
hmm no, ale tu forma prevyšuje,
je povedal by som dosť dobrá...
celkom ma dostala, to bude asi tou tmou...
alebo samotou?


ráno... slnka niet... proste zamračené...
aký je vlastne deň???
pohoda... to je nepodstatné...
otázka!!!
ch : ty nie si v škole? d: nie...
takže dnes sa nestanem svedkom
toho krásneho úkazu...
no nič to, možno nabudúce...

v autobuse cestou domov,
odo mňa asi meter stálo
dievča z ďalekého
 východu...
opierajúc sa o tyč,
čítajúc knihu.. zahĺbené do deja...
kútik úst naznačil nepatrný úsmev...
chcel by som ju odfotiť...

ako som prestúpil do iného autobusu,
po pár zastávkach som si všimol niečo zvláštne...
ďalšie dievča, nie zrovna kráska, ale...
tie oči, tá tvár.. pôsobila tak pochmúrne...
mal som pocit ako keby
som mal pred očami dievča z DA...
aj ju by som chcel odfotiť...

obyčajný zamračený deň...
ideálny čas na započatie projektu...
kto vie kedy sa najbližšie naskytne príležitosť
tak pochmúrneho dňa...
tak som schmatol foťák a vyrazil...
kto by ale čakal, že keď je také počasie,
tak bude aj k***a taká zima...

po tom ako som si svoj objekt(sochu JK v SJK)  zdigitalizoval,
som sa rozhodol, že sa ešte kdeto potúlam...
na čo človek nenatrafí v taký "temný" deň...
ale ja som temnota sama o sebe...
teda aspoň na vonok...
to by som príliš splynul s tamojším okolím...
takže radšej nie...

povedal som temný???
no ja neviem, ale toto mi ako temný deň nepripadá...
ale na druhú stranu, pochmúrny to áno...
všade pusto...
o niečo ďalej som si to uvedomil...
čas nikdy nezastavím(to som na to prišiel skoro:) však)...
a keď sa zastavím ja sám...
všetko naokolo sa tým ešte
zrýchli...
po krutom uvedomení som sa radšej rozhýbal...
v domnení, že natrafím na nejakého Squattera...
našiel som len lístie na schodoch:/...

ďalší deň... slnko...
zbytok preskočím...

a nakoniec ten posledný...
zase slnko... 
dlho čakám na jednom mieste...
na vopred neznámy okamih...
nuž ľudia robia rôzne hlúposti:) 
ale už radšej idem...