skoro zabity den

...no konecne som to tu trochu skulturnil,
je uz sice cas, ale spat sa mi ist nejak nechce
...dnesny(v tomto momente uz vcerajsi) den zacal "fakt neobvykle", z perfektneho sna ma vytrhol neznamy hlas patriaci mojej matke, ze ci nemam skolu... sklamany, ze islo iba o sen, som si ledva spomenul aky je den, nuz na niektore otazky musime vediet reagovat aj ked nas niekto o polnoci zobudi a reakcia na danu otazku bola jednoznacna(nie), i ked som mal mat prednasku a nasledne cvika, na tej prednaske som este v zivote nebol, tak preco rusit taku krasnu tradiciu a spal som dalej
...potom som sa zobudil az tesne pred obedom, z ktoreho som moc nezjedol
...po smutnom uvedomeni si, ze este neviem aky rocnikovy projekt budem robit(ostava uz iba par dni na rozhodnutie), ze sa este musim zoznamit s javou, ktoru som este poriadne ani nespustil(midterm o dva tyzdne) a podobnych otravnych zalezitostiach som si vzal knihu francuzstiny, do ktorej som striedavo pozeral a zaspaval po dobu aspon troch hodin
...ked som sa konecne dostal k pocitacu, zacal som rozmyslat nad pozadim pre tento blog, po kratkom case sa mi v hlave zrodila predstava, tak som sa pustil do tvorivej cinnosti
...za sest hodin som stvoril naozaj impozantne pozadie, ale nakoniec som sa rozhodol, ze ostanem pri tom, co som mal uz po par minutach a aj napriek premarnenemu casu som spokojny, nuz maly krok vpred moze zabrat vela casu
...otuzeny uspesnou tvorivou cinnostou som sa rozhodol pokracovat v experimentoch, zabil som tak priblizne pat hodin
...po nespocetnych pokusoch o vytvorenie niecoho zaujimaveho sa mi nakoniec podarilo vytvorit fotozu do profilu(na tu som fakt hrdy)
...teraz by som uz mal ist skutocne spat, aby ma z tejto neskutocnej iluzie nevytrhol neznamy hlas, ci uz som nahodou nemal lezat v posteli a osud netreba moc pokusat, takze sa uz aj ja poberiem do rise sladkeho bezvedomia