Spoznať človeka cez internet... Pokiaľ ide iba o to zoznámenie sa s niekým a s tým súvisiacim zbytočným neodkladaním, s tým sa dá jedine súhlasiť. Myslím, že aj ten kto to ešte sám nezažil, by tento fakt po krátkom uvažovaní odobril.
Pre mňa hlavne z toho hľadiska, že by nemusela fungovať chémia, tým nechcem tvrdiť, že ak sa medzi dvoma ľuďmi hneď nezačne iskriť, tak by medzi nimi nemohlo nič vzniknúť. Neviem si predstaviť, že by som si ja písal ako s dievčaťom s niekým, o kom nemám istotu, že tým dievčaťom aj v skutočnosti je, samozrejme ak to nie je brané ako istý druh zábavy:).
Prevažná časť, ak nie všetci, si neprítomnosť zábran pri komunikácii medzi sebou cez internet uvedomí až keď „dôjde na vec“. A potom sú ešte aj prekvapení, že zrazu nevedia, o čom sa rozprávať. To sa buď po chvíli vytratí alebo môže nastať ochladenie. Ja osobne som to neskúsil a ani by som nechcel, nemyslím si, že je to práve najlepší spôsob ako sa zoznámiť, teraz mám na mysli zoznámenie sa s cieľom nájsť si partnera. Ale našlo by sa takých, čo by mi oponovali a poznám ľudí, ktorí sa takto zoznámili a stále sú spolu, no môj názor na to sa tým aj tak nezmenil.
Na druhú stranu, čo by vedel potvrdiť asi každý, sa týmto spôsobom dá spoznať mnoho fajn ľudí, z ktorých sa neskôr môžu stať dobrí kamaráti. Za krátku dobu takto môžete teoreticky „stretnúť alebo sa zoznámiť“ s toľkými ľuďmi, koľkých by ste nemuseli stretnú ani za omnoho dlhšie časové obdobie osobne.
Samozrejme nevieme, či je naozaj na druhej strane ten, za koho sa vydáva. To je asi ďalší dôvod prečo by som sa na také niečo nedal. Je to však oveľa rýchlejší, jednoduchší spôsob ako niekoho spoznať a keď sa nepodarí tak sa nič nedeje, vymažete kontakt a je to...
Aj napriek racionálnemu uvažovaniu mi stále úplne nejde do hlavy, ako sa môže človek zdôverovať niekomu, koho prakticky nepozná, s vecami, s ktorými by sa len tak hocikomu nezdôveril. Prakticky nepozná?... No pokiaľ sa s tým dotyčným „pozná“ už dlhú dobu, síce len prostredníctvom virtuálneho sveta, ale za predpokladu, že obaja to berú rovnako a toho, že tieto identity vychádzajú z ich vnútra, že to vnímajú seriózne, no nie zas smrteľne vážne...
Mi to pripadá postavené na hlavu pretože, keď sa s niekým spoznám osobne tak mu samozrejme hneď nepoviem také veci, ktoré by som hocikomu nepovedal, teda asi okrem prípadu stretnutiami s psychológom:) a keď sa človek zoznámi s niekým virtuálne, tak mu aj po relatívne krátkej dobe prezradí aj to, o čom okrem neho nikto ani len netuší. A pri tom to môže byť napríklad sused od vedľa alebo najlepšia kamarátka dievčaťa, o ktorom sa mohol nie práve v najkrajšom svetle vyjadriť.
Názvom tohoto postu som nemyslel len spoznanie ako prvotné zoznámenie, ale z časti ako spoznávanie niekoho, koho už poznám osobne, avšak iba krátko. Niekoho, s kým si človek padol do oka. Čím odpadá nefungovanie chémie, teraz sa zas nesnažím tvrdiť, že keď niekto niekomu padne do oka, tak má hneď vyhraté. To záleží aj od rôznych okolností, ako osvetlenie, dotyčných nálada a všetkého možného:), ale teraz vážne...
Nie je to teda to isté, ale ako som sám zistil, faktory skôr spomenuté, okrem tej chémie, sa na tom viac menej podieľajú. Viem, teraz sa môže väčšine zdať, že to je úplne jasné, ale ja som do tej väčšiny nepatril. Asi dôsledok nedostatku opatrnosti:).
Kto nie je opatrný, môže sa porezať. Tá neopatrnosť zväčša pramení z pocitu, ktorý pri tom prežíva, tiež z toho, že tým trávi veľa času, i keď mu podľa mňa nemusí realita pripadať o nič horšia ako toto, ale to môže byť pokojne spôsobené len podvedomím zamieňaním si toho so skutočnou realitou. A tak sa môže ľahko stať, že človek to nechá zájsť trochu priďaleko.
Pri tom by stačilo o tom len na chvíľku s triezvym nadhľadom porozmýšľať a človek by si hneď uvedomil svoj omyl. No občas, ak nie vždy, je ťažké vzdať sa niečoho, čomu sme dlho verili a zrazu to má byť len akýsi kvázi výplod našej mysle, obzvlášť toho pekného...
Mám taký pocit, že aj v prípade ako som spomenul, že sa dvojica spozná najprv osobne, ale spoznáva sa prevažne prostredníctvom internetu, či už z dôvodu nedostatku času, rozdielneho mesta, proste mimo... môže dôjsť k určitému scudzeniu osobnosti. To už ale záleží na konkrétnych prípadoch.
Lenže spoznávam naozaj toho s kým si napríklad píšem? V prípade, že toho človeka poznám osobne, no nie dosť...
V tomto prípade sa mi zdá, ak to tak ozaj nie je, že je to pol na pol, pretože keď niekoho poznám iba virtuálne tak je to z objektívneho pohľadu jasne charakterizovateľné, taktiež pri osobných vzťahoch, ale ja mám pocit akoby som uviazol niekde medzi tým nevediac, kde presne sa nachádzam... dá sa to?
